Gustav Peichl
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Gustav Peichl | |
Narodenie | 18. marec 1928 Viedeň, Rakúsko |
---|---|
Úmrtie | 17. november 2019 (91 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Deti | 3 |
Odkazy | |
Commons | Gustav Peichl |
Gustav Peichl (* 18. marec 1928, Viedeň, Rakúsko – † 17. november 2019, tamže[1]) bol rakúsky architekt a karikaturista. Patrí do skupiny medzinárodne známych rakúskych architektov, „ktorí pomohli tvarovať rakúsku sebestačnosť“ (Friedrich Achleitner).
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Ako architekt sa stal známym vďaka stavbe šiestich budov štúdia ORF, ktoré sú postavené na rovnakom princípe. V Nemecku sú známe jeho stavby spolkového domu umenia v Bonne a družiny pri Ríšskom sneme v Berlíne. V Taliansku je oceňované centrum Palazzo Tergesteo v Terste. V poslednej dobe sa zviditeľnil druhou najvyššou budovou Rakúska Millenium Tower s výškou 202 metrov. Vlastní architektonické štúdio Peichl & Partner ZT (od roku 2002 v súčasnom zložení).
Ako politický karikaturista sa objavil pod menom Ironimus prvýkrát v roku 1954 v týždenníku Die Presse. Neskôr kreslil aj pre Süddeutsche Zeitung a ORF. Mával pravidelnú výstavu spolu s Manfredom Deixom v Múzeu karikatúr v Kremse.
Býval v rodinnom dome na Himmelstrasse č. 19 vo Viedni, ktorý si sám navrhol.
Je ženatý, má 3 deti:
- Markus (najskôr žurnalista, dnes riaditeľ redakcie Talkshow Reinholda Beckmanna)
- Sebastian (prednosta dizajnérskej agentúry ART+COM AG, Berlín)
- Ina (scénografička a módna dizajnérka)
Číselná tabuľka
[upraviť | upraviť zdroj]- 1938 Chlapčenská stredná škola v Mähirsch-Trübau
- 1943 – 1944 Štátna technická škola vo Vienna-Mödling
- 1947 Federálna Technická škola v Linzi
- 1949 Maturita
- 1950 – 1954 Štúdium na Akadémii výtvarných umení vo Viedni
- 1952 – 1954 Prácia v štúdiu prof. Rolanda Rainera vo Viedni
- 1954 Začiatok kariéry karikaturistu pod pseudonymom Ironimus
- 1955 Otvorenie architektonickej kancelárie vo [Viedni
- 1960 Prvý dokončený projekt – dom na Himmelstrasse vo Viedni
- 1964 Založenie časopisu BAU (žurnál pre architektúru a urbanizmus) spolu s Hansom Holleinom, Walterom Pichlerom a Oswaldom Oberhuberom
- 1969 Cena mesta Viedeň za architektúru
- 1971 Veľká rakúska štátna cena architektúru
- 1972 Zvolenie do Rakúskeho umeleckého senátu
- 1973 – 1996 Pôsobenie na Akadémii výtvarných umení vo Viedni ako profesor
- 1975 Reynolds Memorial Award
- 1975 Participácia na bienále vo Venice s projektom Molino Stucky
- 1979 Založenie osemdňového Art State Artopia v Albachu (spolupráca s André Hellerom a Horstom Gerhardom Haberlom)
- 1982 Gerambova cena za dobrú architektúru za ORF- regionálne štúdio Steiermark v Grazi
- 1984 Zvolenie za člena Akadémie umení v Berlíne
- 1985 Štajerská cena za architektúru za Rádiovú stanicu Alfenz.
- 1985 Menovanie za čestného člena Federácie nemeckých architektov
- 1986 Cena Miesa van der Roheho za PEA Enviromental Building v Berlíne
- 1991 Založenie ateliéru Peichl & Partner
- 1991 Participácia na Bienále architektov vo Venice
- 1993 Veľká sudetskonemecká kultúrna cena
- 1993 Zlatá medaila za záslužnú prácu pre mesto Viedeň
- 1993 Nemecká cena za architektúru za Spolkové múzeum umenia v Bonne
- 1995 Zvolenie za konzultanta a člena Komisie pre výstavbu novej Nemeckej spolkovej kancelárie v Berlíne
- 1995 Zvolenie za čestného člena Associazione Architetti Triest
- 1995 Zvolenie za čestného člena Amerického inštitútu architektov
- 2002 Novozaloženie Peichl & Partner ZT spolu s prof. Rudolfom F. Weberom
Charakteristika tvorby
[upraviť | upraviť zdroj]Názory Gustava Peichla na architektúru sa nachádzajú niekde medzi tradičným a avantgardným. Jeho tvorba reprezentuje hi-tech svojej doby s duchom klasickej moderny. Peichl nikdy neprepadol módnym trendom postmoderny ani dekonštruktivizmu. Neznamená to ale, že prvky týchto avantgardných štýlov sa neobjavili v jeho architektúre. Jeho tvorba je ťažko kategorizovateľná, vždy si išiel svojimi vlastnými estetickými princípmi.
Architektúru opisuje ako „ výsledok funkcie, materiálu, farby, svetla, priestoru a objemu“. Peichl vnáša do svojich diel aj zmysel pre humor a záľubu v karikatúrach.
Charakteristický prvok, ktorý sa opakuje na viacerých jeho budovách je ihlanovitý alebo kužeľovitý svetlík. Fasády budov sú čisté, väčšinou z jedného druhu materiálu ako napr. pohľadový betón.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Škola Atriumschule Krim, 1961 – 64, Viedeň, Rakúsko
- Rehabilitačné centrum Meidling für Hirnverletzte, 1965 – 67, Meidling, Rakúsko
- ORF-Landesstudios, 1969 – 82, Dornbirn, Eisenstadt, Graz, Innsbruck, Linz, Salzburg, Rakúsko
- Phosphateliminierungsanlage, 1980 – 85, Berlín, Nemecko
- Javisko pre návštevu pápeža na Heldenplatz, 1983, Viedeň, Rakúsko
- Dom umenia (Kunst- und Ausstellungshalle der Bundesrepublik Deutschland), 1985 – 92 Bonn, Nemecko
- Prístavba múzea, 1987 – 91, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
- Divadlo Werkraumtheater pre Mníchovské komorné divadlo, 1990, Mníchov, Nemecko
- EVN Forum, 1991 – 93, Maria Enzersdorf, Dolné Rakúsko
- Mestské divadlo, 1993, Gütersloh, Nemecko
- Múzeum Wilhelma Buscha, 1994, Hannover, Nemecko
- Rakúsky pavilón na Expo 96, 1994, Budapešť, Maďarsko
- Kombinovaná základná a stredná škola, 1994 – 96, Ocwirkgasse, Viedeň, Rakúsko
- Palazzo Tergesteo, 1995, Terst, Taliansko
- Európske filmové centrum, 1995, Berlín, Nemecko
- Bibliotéka, 1996, Dortmund, Nemecko
- ORF Landesstudio Niederösterreich, 1997, St. Pölten, Rakúsko
- Skúšobná budova Mníchovského komorného divadla, 1997 – 01, Mníchov, Nemecko
- Millenium Tower, 1997 – 99, Viedeň, Rakúsko
- Družina pre deti Nemeckého spolkového snemu, 1998 – 99, Berlín, Nemecko
- Messe Wien Neu- Viedenské trhy, 2002 – 03, Viedeň
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Stararchitekt Gustav Peichl verstorben [online]. wien.orf.at, 2019-11-18, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gustav Peichl
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Osobná stránka Gustava Peichla (Ironimusa) (de) Archivované 2014-02-03 na Wayback Machine
- Peichl & Partner Architekten (de)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Caryl Ch. a kol.: Gustav Peichl : neue Projekte. Birkhäuser, Basel, 1995, ISBN 3-7643-5351-1